Správa o slovenskom hudobnom priemysle prináša analýzy aj odporúčania

Viac ako štyri roky vznikala historicky prvá publikácia tohto druhu, ktorá skúma oblasť hudby ako súčasti kultúry resp. hudobného, v širšom slova zmysle kreatívneho priemyslu. Po prvýkrát je tak na Slovensku oblasť, ktorú odborná, ale aj laická verejnosť skúma predovšetkým po stránke umeleckej, podrobená ekonomickému pohľadu. Predstavuje preto dôležitý medzník v skúmaní kultúry a ukazuje nový pohľad na jej nezanedbateľný ekonomický význam.

Autorom správy je Daniel Antal, CFA - maďarský analytik a ekonomický konzultant, ktorý v súčasnosti pôsobí v Holandsku. Na jeho konte je viacero publikácií, v ktorých sa venuje analýzam kreatívneho priemyslu v Maďarsku ako aj v regióne strednej Európy. Aj Správa o slovenskom hudobnom priemysle prináša analytický pohľad na ekonomické ukazovatele v porovnaní s blízkymi a demograficky porovnateľnými krajinami ako Maďarsko, Rakúsko a Chorvátsko.

V správe sa napríklad dočítate:

Koľko platíme za hudbu?

Vedeli ste, že výdavky jedného obyvateľa na hudobné nahrávky vo vyšehradskom regióne predstavujú 1-¬1,6 eur a medzi týmito krajinami je Slovensko na poslednom mieste? Celkovo je táto úroveň výdavkov veľmi nízka, pre porovnanie v západnej Európe je to 10-¬12 eur a v severnej Európe 12-¬16 eur. Okolo 25% obyvateľov Slovenska sa zapája do bezplatného sťahovania hudby, ktoré je do významnej miery nelegálne.

Čo tvorí príjmy autorov na Slovensku?

Napriek tomu, že digitálna technológia a streamingové služby spôsobili, že sú nahrávky oveľa lacnejšie, hudobný priemysel stále poháňajú živé vystúpenia. Publikum si môže skopírovať všetky nahrávky, každý deň si môže prehrávať všetky skladby, čo však spôsobuje, že živé vystúpenia sú ešte atraktívnejšie. Scéna živej hudby je v 21. storočí pre slovenskú hudbu tým najdôležitejším trhom a živý koncert najvýznamnejším zdrojom príjmov hudobníka. Dôležitým zdrojom príjmov na Slovensku, ale aj v Česku, Poľsku, Maďarsku a Chorvátsku sú vzhľadom na veľmi nízku úroveň fyzických a digitálnych predajov aj výnosy z kolektívnej správy v oblasti tzv. verejných práv a náhrad odmien za rozmnožovanie chráneného obsahu pre osobnú potrebu.

Nahrávanie a fyzické nosiče

Na Slovensku vzniká viac nových nahrávok vo vlastnej produkcii autorov, ako v hudobných vydavateľstvách. Na základe našich výpočtov a odhadov sa domnievame, že ročne sa celkovo nahrá približne 5 000 až 7 000 nových skladieb (produkciu pre reklamný priemysel neberieme do úvahy), väčšinou vo vlastnej produkcii autorov, mimo nahrávacích spoločností. Preto veľký počet z týchto skladieb nemusí byť v rámci kolektívnej správy viditeľný a nikdy sa nedostane do rádií. Predaj nahrávok na Slovensku dlhodobo klesá, pričom globálne znovuzrodenie vinylu v slovenských štatistikách ešte stále nie je badateľné.

Vydavatelia a nahrávky

Typický album nedokáže vygenerovať autorské odmeny; okrem iného nedokáže pokryť ani bežný rozpočet na distribúciu, propagáciu a marketing. Investovanie do hudby je tak veľmi riskantné a nahrávací priemysel podlieha úsporám z rozsiahlej výroby. V populárnej hudbe zvyčajne okolo 90% nahrávok nie je nikdy ziskových a okolo 10% nahrávok musí nahradiť všetky zvyšné investičné výdavky. Dozviete sa aj množstvo ďalších informácií. Napríklad, aké sú špecifiká slovenského hudobného trhu, aký vplyv má hudobná výchova a vzdelanie na návštevnosť koncertov, prečo je dôležitý sledovať ekonomické aspekty hudobného priemyslu, ako je na tom hudobný priemysel v porovnaní s automobilovým aj to, ako slovenský hudobný priemysel vplýva na národné hospodárstvo, čo by sa mohlo zmeniť a mnoho ďalších zaujímavostí. Autor publikácie skúma slovenský hudobný priemysel a slovenský trh z viacerých pohľadov a prináša množstvo exaktných štatistických údajov. V závere publikuje svoje odporúčania pre rozvoj podnikania a taktiež aj v oblasti verejných politík. Jedným z odporúčaných opatrení pre rozvoj hudobného priemyslu je napríklad investícia do hudobnej výchovy špeciálne v segmente stredných škôl.

Práca v rozsahu 220 knižných strán je rozdelená do siedmich kapitol:

  1. Hudobný priemysel ako súčasť kultúrneho a kreatívneho priemyslu
  2. Slovenská hudba a slovenské publikum
  3. Živá hudba: miesto stretnutia slovenského publika s hudobníkmi
  4. Pridaná hodnota a investície do slovenského hudobného priemyslu
  5. Zamestnanosť v hudobnom priemysle na Slovensku
  6. Vývoj digitálneho trhu
  7. Zhrnutie a závery

Celá Správa o slovenskom hudobnom priemysle je voľne k dispozícii online TU: Správa o slovenskom hudobnom priemysle

Daniel Antal predstavil Správu o slovenskom hudobnom priemysle aj v rozhovore pre Hospodárske noviny: