Koronakríza a hudobný priemysel na Slovensku

03.09.2020

 

Strata príjmu a absencia kompenzácií pre hudobné profesie. Tak vyzerá dopad koronakrízy na hudobný priemysel na Slovensku.

 

Slovensko už niekoľko mesiacov čelí pandémii koronavírusu. Tá výrazne ovplyvnila ekonomický rozvoj štátu a zasiahla všetky skupiny obyvateľstva. Hudobná obec bola jednou z prvých skupín v rámci kreatívneho priemyslu, ktorých sa dotkli opatrenia vlády. Od začiatku pandémie boli zrušené takmer všetky verejné podujatia, vrátane tých hudobných. Počet nahlásených podujatí počas pandémie klesol až o 70 %. Kým v roku 2019 bolo od januára do júla nahlásených takmer
7 000 podujatí, tak v roku 2020 bolo v rovnakom rozpätí zaregistrovaných menej ako 2 000 podujatí. Najmenej evidovaných podujatí bolo v mesiaci apríl - iba sedemnásť.

Najdôležitejší zdroj príjmu

Živé podujatia sú pritom pre hudobníkov kľúčové. Až dve tretiny príjmov výkonných umelcov na Slovensku pochádza zo živých koncertov. Scéna živej hudby je tak pre slovenskú hudbu tým najdôležitejším trhom a živé koncerty sú najvýznamnejším zdrojom príjmov hudobníka.
Živá hudba bola za posledných desať rokov hlavným živiteľom hudobníkov. Práve živé vystúpenia poháňajú hudobný priemysel a poskytujú uplatnenie stovkám ďalších profesií, ktorých na prvý pohľad nevidieť.” hovorí Tomáš Mikš z predstavenstva SOZA.

 

Kvôli zrušeným podujatiam hudobníci neprišli len o honoráre za účinkovanie, ale aj o príjem z možných autorských honorárov z neuskutočnených podujatí. Oproti minulému roku bol ich príjem takmer trikrát nižší a hudobníci tak prišli o stovky tisíc eur.

Naviazané profesie

Absencia živých podujatí neovplyvnila len samotných hudobníkov. Živé vystúpenia si vyžadujú množstvo pridružených pracovných síl. Aj vystúpenie s veľmi skromným rozpočtom zamestnáva 8 – 10 ľudí, vrátane 4 – 5 interpretov a približne rovnaký počet technikov a pódiových pomocníkov. Na väčších podujatiach sa môže toto číslo ľahko vyšplhať až na 40 ľudí a v arénach a na festivaloch až na 200 ľudí. Každý vystupujúci hudobník tak vytvára aspoň jedno ďalšie pracovné miesto. So zrušenými podujatiami teda prišli o prácu aj ľudia, ktorých profesia súvisí s prípravou podujatí ako napr. technici, zvukári, prepravcovia, či zamestnanci, ktorí majú na starosti bezpečnosť.

Väčšina hudobníkov sa však neživí len umeleckou činnosťou. Podľa štatistík, takmer 70% hudobníkov vykonáva okrem umeleckých aktivít aj inú profesiu v rámci hudobného priemyslu. Medzi najčastejšie patrí vyučovanie hudby (24%) a organizácia koncertov (22%). Vysoké percento umelcov kombinuje svoju prácu aj s manažérskou činnosťou (11%), pretože si často zabezpečujú svoje koncerty individuálne. Ďalšie sekundárne povolania tvoria producent, zvukový technik, či hudobný redaktor. Hudba tak viaže na seba množstvo profesií a služieb, ktoré v súčte generujú nezanedbateľný dopad na národné hospodárstvo a zamestnanosť.

Daň za kreativitu

Súbežné zamestnania však hudobníkom počas pandémie veľmi nepomohli. V čase, keď ministerstvo práce spustilo finančnú pomoc pre ľudí zasiahnutých koronavírusom, veľká časť umeleckej obce nemohla o túto pomoc žiadať práve kvôli pridruženým zamestnaniam. Prepadli tak sitom pomoci a to aj napriek tomu, že príjmy zo sekundárnych zamestnaní boli často iba symbolické.

Situácia pre ľudí pracujúcich v hudobnom priemysle nie je priaznivá ani v súčasnosti. Od
1. septembra boli sprísnené opatrenia týkajúce sa hromadných podujatí, čo v konečnom dôsledku znovu nepriaznivo ovplyvní hlavný príjem hudobnej obce. Ministerstvo financií síce poskytne na pomoc nezávislej kultúre takmer 11 miliónov eur, je však otázne, či táto pomoc bude dostatočne adresná a či sa bude vzťahovať napríklad aj na ľudí, ktorí sa podieľajú na príprave kultúrnych podujatí. V rámci ekonomickej obnovy na Slovensku by mala vláda obzvlášť dbať na kreatívny sektor. Ten sa nezastupiteľne podieľa na tvorbe domácej ekonomiky, no oproti ostatným odvetviam je značne znevýhodnený.

 

Zdroj: PR oddelenie, SOZA