Patrik Kosa (SpecialBeatz) ovládol online kategórie,

Hudobná udalosť roka pozná svojich laureátov. SOZA ocenila najúspešnejších autorov aj legendy slovenskej hudobnej scény.

V bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava sa včera uskutočnil jubilejný 30. ročník slávnostného odovzdávania Cien SOZA (Slovenského ochranného zväzu autorského), ktoré každoročne oceňujú najúspešnejších autorov za uplynulý rok. Ceny SOZA patria medzi najvýznamnejšie hudobné ocenenia na Slovensku a získavajú ich autori, ktorých diela dosiahli najvyššiu počúvanosť a úspech, ako aj osobnosti, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry.

V rámci jubilejného – 30. ročníka bolo celkovo odovzdaných dvanásť ocenení. 

Štatistické ocenenia

Najúspešnejším zvukovým nosičom za rok 2025 sa stal album Slovenská strela skupiny Banket, na čele so spevákom Richardom Müllerom. Album vyšiel pod hlavičkou vydavateľstva 44. Ocenenie za nosič prevzala Vanda Wolfová, keďže Richard sa v čase odovzdávania nachádzal na koncertnom turné v zahraničí. Pre Müllera ide historicky o tretí úspech v rámci hudobných cien SOZA. 

Na víťaznom pódiu sa opätovne objavili aj dlhoroční laureáti Cien SOZA. Ivan Tásler sa už po štrnástykrát za sebou stal víťazom kategórie Skladateľ najhranejších diel. Cenu v jeho mene prevzal z rúk speváčky Celeste Buckingham jeho brat Miro Tásler. V úspešnej sérií pokračuje aj textár Vlado Krausz, ktorý v kategórii Textár najhranejších diel zvíťazil už po deviatykrát.

Skladba Svet, ktorej autormi sú Tásler a Krausz, sa zároveň zaradila medzi desať najhranejších skladieb za rok 2025. Krausz bol okrem toho nominovaný aj v kategórii Najúspešnejšia skladba online, a to za skladbu Zatancuj si so mnou.

Opätovným víťazom sa tento rok stal aj Matúš Kolárovský, vystupujúci pod umeleckým menom Yael. Ten si domov po druhýkrát odniesol ocenenie v kategórii Najúspešnejší mladý autor do 25 rokov. Cenu mu odovzdal zástupca firmy MUZIKER, ktorá bola hlavným partnerom podujatia. 

Okrem víťazných stálic sa medzi víťazov dostali aj nové mená, ktoré si Cenu SOZA prišli prevziať po prvýkrát. Cenu za najhranejšiu skladbu za rok 2025 získal skladateľ a hudobný producent Alan Murín za skladbu Domov. Odovzdala mu ju Katarína Knechtová, ktorá bola zároveň nominovaná v kategórii Najhranejší skladateľ. 

Medzi nových laureátov sa zaradil aj Patrik Kosa (SpecialBeatz), ktorý si zo slávnostného večera odniesol hneď dve ocenenia. Získal cenu pre najúspešnejšieho skladateľa v online priestore a zároveň cenu za najúspešnejšiu skladbu online za pieseň Nehaj tak, ktorú napísal spoločne so Separom (Michaelom Kmeťom).

Honorárne ocenenia

Veľká cena SOZA

Najprestížnejším ocenením v rámci Cien SOZA je Veľká cena SOZA, ktorá sa udeľuje žijúcemu autorovi za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej hudobnej kultúry. Za rok 2025 si túto poctu odniesli dve významné osobnosti – Alfonz „Ali“ Brezovský a Miroslav Dudík.

ALFONZ BREZOVSKÝ (26. februára 1940, Suchohrad)

Alfonz „Ali“ Brezovský spojil svoj profesionálny život na viac ako štyri desaťročia so Slovenským rozhlasom. Ako hudobný redaktor a neskôr dramaturg Tanečného orchestra Československého rozhlasu sa výrazne podieľal na vzniku a uvádzaní stoviek skladieb slovenskej populárnej hudby. Významnou mierou prispel aj k presadeniu viacerých budúcich hviezd našej scény, medzi nimi Miroslava Žbirku, Mariky Gombitovej či Dariny Rolincovej. Jeho skladby interpretovali také legendy ako Karol Duchoň, Eva Kostolányiová, Jana Kocianová či Dušan Grúň. Ali Brezovský je členom SOZA a v jej databáze je vedený pod menom Alfonz Brezovský. Medzi jeho známe skladby patria napríklad Ó, rodný kraj, Zvony pre šťastie či Dobré ráno želám, za ktorú Eva Kostolányiová získala bronzovú Bratislavskú lýru v roku 1974. Výrazne sa zapísal aj do televíznej, filmovej a divadelnej tvorby. Je autorom hudby k legendárnym slovenským filmom Smoliari (1978) či Otec ma zderie tak, či tak... (1980). 

MIROSLAV DUDÍK (4. apríla 1950, Myjava)

Husľový virtuóz, hudobný skladateľ a upravovateľ ľudovej hudby Miroslav Dudík po absolvovaní bratislavského Konzervatória a VŠMU zbieral prvé profesionálne skúsenosti ako primáš folklórnych súborov Gymnik a Lúčnica, ale aj ako člen Orchestra Opery Slovenského národného divadla. Podstatnú časť svojej kariéry však spojil s Orchestrom ľudových nástrojov (OĽUN) Slovenského rozhlasu v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1976 – 2006. V roku 1976 sa stal jeho zakladajúcim členom a koncertným majstrom, v rokoch 1988 – 2004 viedol teleso ako umelecký vedúci. Svoju rozhlasovú dráhu zavŕšil v roku 2006 v pozícii dramaturga, pričom s telesom dodnes externe spolupracuje. V roku 1976 založil aj vlastnú Ľudovú hudbu Miroslava Dudíka, s ktorou odohral viac ako 1 900 koncertov po celom svete a získal viacero zlatých a platinových platní. Za svoju umeleckú činnosť získal prestížnu Cenu Pavla Tonkoviča a v roku 2014 aj medzinárodné ocenenie „Folklórny Oscar“ (Oscar Mondiale del Folklore). Pre rozhlas a ľudové orchestre vytvoril viac ako 500 partitúr vlastných skladieb a autorských úprav ľudovej tvorby.

Zápis do Zlatej knihy SOZA 

Medzi významné honorárne ocenenia SOZA patrí aj zápis do Zlatej knihy SOZA, ktorý je poctou nežijúcim autorom za ich významný prínos k rozvoju slovenskej hudobnej kultúry. Za rok 2025 boli do Zlatej knihy SOZA zapísaní významní skladatelia vážnej hudby Viliam Figuš-Bystrý a Jozef Podprocký. Ocenenie za Viliama Figuša-Bystrého prevzala jeho pravnučka Soňa Kohútová, za Jozefa Podprockého jeho syn Tomáš Podprocký.

VILIAM FIGUŠ-BYSTRÝ (28. februára 1875, Banská Bystrica – 11. mája 1937, Banská Bystrica)

Hudobný skladateľ, pedagóg, klavirista, zbormajster a dirigent Viliam Figuš-Bystrý patrí k zakladateľským osobnostiam slovenskej národnej hudby. Po štúdiu na gymnáziu v Banskej Bystrici a učiteľskej preparandii v Banskej Štiavnici pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach – v Piliši, Ostrej Lúke, Zvolenskej Slatine a v Padine v dnešnom Srbsku. Od roku 1907 sa jeho život a umelecké pôsobenie natrvalo spojili s Banskou Bystricou. V roku 1914 absolvoval skúšku na Hudobnej akadémii v Budapešti a od roku 1921 pôsobil ako pedagóg na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Popri pedagogickej práci bol organistom, dirigentom, zbormajstrom, korepetítorom a významne sa podieľal na rozvoji hudobného života mesta. Figuš-Bystrý patrí k prvej generácii slovenských skladateľov, ktorá si za jednu zo svojich hlavných úloh vytýčila vytvorenie svojbytného slovenského hudobného prejavu. Medzi jeho významné diela patria piesňové cykly Sny, Po poliach a lúkach, Túžby či Mati moja!, ako aj viaceré diela zborovej a klavírnej tvorby. Významné postavenie v jeho tvorbe i v dejinách slovenskej národnej hudby má jeho kantáta Slovenská pieseň na báseň Pavla Országha Hviezdoslava (1913) a opera Detvan podľa básnickej predlohy Andreja Sládkoviča (1922 – 1926). Jej premiéra sa uskutočnila v roku 1928 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.

JOZEF PODPROCKÝ (10. júna 1944, Žakarovce – 31. marca 2021, Košice)

Hudobný skladateľ a pedagóg Jozef Podprocký patrí k výrazným osobnostiam slovenskej hudobnej kultúry druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia. Celý svoj profesionálny život bol spätý s východným Slovenskom. Po absolvovaní Konzervatória v Košiciach, kde študoval klavír u Ireny Koreňovej a kompozíciu u Juraja Hatríka, pokračoval v štúdiu skladby na VŠMU v Bratislave u Jána Cikkera a Alexandra Moyzesa. Od roku 1969 až do roku 2013 pôsobil pedagogicky na Konzervatóriu v Košiciach, kde vyučoval hudobnoteoretické predmety a kompozíciu. Za 44 rokov vychoval množstvo výrazných osobností slovenskej hudby, medzi nimi Petra Breinera, Iris Szeghy, Norberta Bodnára, Janu Kmiťovú, Ivana Buffu či Petra Duchnického. V rokoch 1986 – 1988 bol aj riaditeľom Štátnej filharmónie Košice. Podprockého kompozičné dielo je rozsiahle a žánrovo pestré. Je autorom štyroch symfónií, piatich koncertov pre sólové nástroje a orchester, šiestich sláčikových kvartet, množstva komorných, vokálnych a zborových skladieb i sakrálnych diel. Jeho hudobný jazyk vyrastal zo slovenskej kompozičnej tradície a folklórnych inšpirácií, ktoré tvorivo prepájal s podnetmi európskej hudobnej moderny. Osobitné miesto v jeho tvorbe zaujíma séria sláčikových kvartet, ale aj orchestrálne diela ako Symfónia č. 2 „Ecce homo“ či Symfónia č. 3 „Hommage à Jozef Grešák“. 

ŠPECIÁLNA CENA SOZA

Pri príležitosti 30. ročníka Cien SOZA sa rozhodla Dozorná rada SOZA mimoriadne udeliť aj Špeciálnu cenu SOZA. Doposiaľ jediným držiteľom tohto ocenia bol francúzsky skladateľ a multiinštrumentalista Jean-Michel Jarre. Tento rok sa do zoznamu držiteľov dostala aj skupina Elán.

Skupina ELÁN sa od svojho vzniku a predovšetkým od svojej profesionalizácie v roku 1980 stala jedným z hlavných symbolov najúspešnejšieho obdobia slovenskej populárnej hudby. Zásluhu na tom má výsostne pôvodná autorská tvorba, kde pod hlavičkou Elánu sa do povedomia miliónov fanúšikov dostali predovšetkým skladby skladateľov Vaša Patejdla, Joža Ráža, Jana Baláža a textárov Borisa Filana, Pavla Jursu či Ľuboša Zemana. Elán však vytvoril skvelú platformu aj pre ďalších autorov, ktorých skladby sa stali pevnou súčasťou elánovskej diskografie (Z. Baláž, J. Farkaš, F. Turák, M. Karvaš, Ľ Horňák, P. Farnbauer, J. Burian, Š. Bugala, M. Jurika, M. Brezáni, J. Soviar ako aj K. Peteraj či M. Sarvaš a ďalší). ELÁN si Špeciálnu cenu SOZA prevzal v predvečer vyvrcholenia ich zatiaľ posledných koncertov ELÁN&kamaráti, na ktorých sa stretli súčasní a aj bývalí členovia skupiny.