🎶 Pomáhame hudbe znieť. Už viac ako 100 rokov.
Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA) zverejnil mená laureátov, ktorí získajú honorárne ceny za celoživotný prínos do slovenskej hudobnej kultúry. Jubilejný 30. ročník odovzdávania Cien SOZA sa uskutoční 7. októbra v Divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave.
Honorárne ceny SOZA sa udeľujú žijúcim autorom a in memoriam aj nežijúcim autorom od roku 1996. Medzi ich držiteľov patria významné osobnosti slovenskej hudobnej kultúry, ako napríklad Eugen Suchoň, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Pavol Hammel, Daniel Hevier, Vašo Patejdl, Milan Lasica, Marika Gombitová, Peter Dudák, Ilja Zeljenka či Svetozár Stračina. „Honorárne ceny SOZA vzdávajú poctu odkazu, ktorý ich nositelia svojou tvorbou priniesli do hudobnej kultúry na Slovensku. Je dôležité pripomínať si slovenských autorov a ich prínos a sme radi, že SOZA je už 30 rokov súčasťou tohto úsilia.“ hovorí predseda predstavenstva SOZA, Ľubomír Burgr.
Aj tohtoroční laureáti patria k výrazným osobnostiam slovenského kultúrneho života. Veľkú cenu SOZA získajú tento rok uznávaný husľový virtuóz a upravovateľ ľudovej hudby Miroslav Dudík a slovenský hudobný skladateľ, dramaturg a autor populárnych piesní a filmovej hudby Alfonz Brezovský. Obaja autori svojou tvorbou formovali slovenskú hudobnú scénu po celé desaťročia. Ďalšie ocenenie – Zápis do Zlatej knihy SOZA – bude in memoriam udelené Viliamovi Figušovi-Bystrému a Jozefovi Podprockému. Obaja skladatelia sa celoživotne venovali predovšetkým tvorbe vážnej hudby a výraznú stopu zanechali aj ako pedagógovia.
Finálnych držiteľov honorárnych cien vyberá Dozorná rada SOZA. Tá rozhoduje o konečných laureátoch, pričom pri výbere zohľadňuje rôzne hudobné žánre a profesné skupiny členskej základne SOZA. „Rozhodovanie o držiteľoch honorárnych cien je pre nás už 30 rokov krásnou, no zároveň nikdy nie jednoduchou úlohou. Každý rok sa stretávame s množstvom výnimočných autorov a textárov, ktorých tvorba si zaslúži našu pozornosť a uznanie“, povedal Matúš Jakabčic, predseda Dozornej rady SOZA. „Práve veľké množstvo kvalitných kandidátov je dôkazom toho, že na Slovensku máme mimoriadne talentovaných tvorcov, ktorí svojou hudbou a textami obohacujú našu kultúru. Aj preto sa pri výbere snažíme pristupovať k rozhodovaniu zodpovedne a s rešpektom k rôznorodosti tvorby, ktorá na Slovensku vzniká.“ dodáva Jakabčic.
Ceny SOZA patria k posledným hudobným oceneniam na Slovensku, ktoré sa udeľujú autorom hudobných diel. Okrem honorárnych cien sa bude na galavečere odovzdávať aj sedem štatistických ocenení za rok 2025 a mimoriadne aj Špeciálna cena SOZA. Nominácie v štatistických kategóriách budú zverejnené v priebehu septembra, pričom mená víťazov budú vyhlásené priamo počas galavečera. Víťazi si preberú ocenenia v podobe bronzovej plastiky s názvom Eurydika, ktorej autorkou je sochárka Jana Brisudová.
Veľká cena SOZA za celoživotné dielo sa udeľuje žijúcim autorom, ktorí sa svojou tvorbou významnou mierou pričinili o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry.
Za rok 2025 ju získajú Ali Brezovský a Miroslav Dudík.
(26. februára 1940, Suchohrad)
Alfonz „Ali“ Brezovský spojil svoj profesionálny život na viac ako štyri desaťročia so Slovenským rozhlasom. Ako hudobný redaktor a neskôr dramaturg Tanečného orchestra Československého rozhlasu sa výrazne podieľal na vzniku a uvádzaní stoviek skladieb slovenskej populárnej hudby. Významnou mierou prispel aj k presadeniu viacerých budúcich hviezd našej scény, medzi nimi Miroslava Žbirku, Mariky Gombitovej či Dariny Rolincovej. Jeho skladby interpretovali také legendy ako Karol Duchoň, Eva Kostolányiová, Jana Kocianová či Dušan Grúň. Ali Brezovský je členom SOZA a v jej databáze je vedený pod menom Alfonz Brezovský. Medzi jeho známe skladby patria napríklad Ó, rodný kraj, Zvony pre šťastie či Dobré ráno želám, za ktorú Eva Kostolányiová získala bronzovú Bratislavskú lýru v roku 1974. Výrazne sa zapísal aj do televíznej, filmovej a divadelnej tvorby. Je autorom hudby k legendárnym slovenským filmom Smoliari (1978) či Otec ma zderie tak, či tak... (1980).
Mimoriadnu stopu zanechal v detskej tvorbe. Okrem hudby pre kultovú hudobnú reláciu Zlatá brána je autorom hudby k detským televíznym projektom a muzikálom, medzi ktoré patria Zázračný autobus, Cengá do triedy či Tam je hviezda Sírius. Práve pri práci na Zázračnom autobuse si všimol vtedy ešte začínajúcu Darinku Rolincovú, ktorej neskôr pomohol naštartovať úspešnú spevácku kariéru.
Hudba bola súčasťou celého jeho rodinného zázemia. Manželka Vlasta Brezovská bola najmä v 70. rokoch úspešnou a vyhľadávanou textárkou. Dcéra Mirka Brezovská sa do histórie zapísala ako popredná pop-rocková speváčka 80. rokov, neskôr sa venovala aj textárskej tvorbe a prekladateľstvu. Hudobné prepojenie otca a dcéry prinieslo výrazný úspech v roku 1985, keď skupina Mona Lisa s Mirkou Brezovskou získala bronzovú Bratislavskú lýru za skladbu Od piesne k piesni. Hudbu k nej skomponoval Ali Brezovský, text napísal Daniel Mikletič.
Meno rodiny nesie aj hlboký a emotívny odkaz v podobe syna Mareka Brezovského – geniálneho mladého klaviristu a hudobného skladateľa, ktorý patril k najpozoruhodnejším talentom slovenskej hudobnej scény 80. a 90. rokov. Hoci tragicky predčasne odišiel vo veku 20 rokov, jeho nadčasové dielo si pripomínajú a objavujú stále nové generácie. Marek Brezovský sa stal vôbec najmladším autorom, ktorému bol udelený Zápis do Zlatej knihy SOZA.
Veľká cena SOZA pre Aliho Brezovského tak symbolicky spája a uzatvára výnimočný rodinný kruh dvoch generácií významných tvorcov slovenskej populárnej hudby.
(4. apríla 1950, Myjava)
Husľový virtuóz, hudobný skladateľ a upravovateľ ľudovej hudby Miroslav Dudík po absolvovaní bratislavského Konzervatória a VŠMU zbieral prvé profesionálne skúsenosti ako primáš folklórnych súborov Gymnik a Lúčnica, ale aj ako člen Orchestra Opery Slovenského národného divadla. Podstatnú časť svojej kariéry však spojil s Orchestrom ľudových nástrojov (OĽUN) Slovenského rozhlasu v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1976 – 2006. V roku 1976 sa stal jeho zakladajúcim členom a koncertným majstrom, v rokoch 1988 – 2004 viedol teleso ako umelecký vedúci.
Svoju rozhlasovú dráhu zavŕšil v roku 2006 v pozícii dramaturga, pričom s telesom dodnes externe spolupracuje. V roku 1976 založil aj vlastnú Ľudovú hudbu Miroslava Dudíka, s ktorou odohral viac ako 1 900 koncertov po celom svete a získal viacero zlatých a platinových platní.
Za svoju umeleckú činnosť získal prestížnu Cenu Pavla Tonkoviča a v roku 2014 aj medzinárodné ocenenie „Folklórny Oscar“ (Oscar Mondiale del Folklore). V roku 1976 založil aj vlastnú Ľudovú hudbu Miroslava Dudíka, s ktorou odohral viac ako 1 900 koncertov po celom svete a získal viacero zlatých a platinových platní. Za svoju umeleckú činnosť získal prestížnu Cenu Pavla Tonkoviča a v roku 2014 aj medzinárodné ocenenie „Folklórny Oscar“ (Oscar Mondiale del Folklore). Pre rozhlas a ľudové orchestre vytvoril viac ako 500 partitúr vlastných skladieb a autorských úprav ľudovej tvorby. Medzi jeho najznámejšie kompozície patria Veselo po myjavsky, Brnkaná po kopaničiarsky či Muzika z Poriadia. Vyšli aj jeho profilové albumy Primášova pieseň a Po myjavsky.
Jeho umeleckú dráhu od začiatku formovalo výnimočné rodinné zázemie. Je vnukom a pokračovateľom odkazu legendárneho myjavského primáša Samka Dudíka (1880 – 1967), ktorý výrazne preslávil slovenskú ľudovú hudbu aj na medzinárodných pódiách. Miroslav Dudík po svojom starom otcovi zdedil nielen primášsky temperament, ale aj hlboký rešpekt k hudobným tradíciám myjavského regiónu, ktorého odkaz úspešne rozvíja po celý život. Slovenský ochranný zväz autorský mu udeľuje Veľkú cenu SOZA za celoživotný prínos k zachovaniu a rozvoju tradičnej slovenskej hudobnej kultúry.
Zápis do Zlatej knihy SOZA sa udeľuje už nežijúcim autorom, ktorí sa významnou mierou zaslúžili o rozvoj slovenskej hudby. Od roku 2003 sa udeľujú každoročne dve takéto ceny, pričom sa dodržiava pravidlo, že cenu získavajú reprezentanti rôznych žánrových oblastí a profesných skupín zastúpených v SOZA.
Za rok 2025 získavajú Zápis do Zlatej knihy SOZA Viliam Figuš-Bystrý a Jozef Podprocký.
(28. februára 1875, Banská Bystrica – 11. mája 1937, Banská Bystrica)
Hudobný skladateľ, pedagóg, klavirista, zbormajster a dirigent Viliam Figuš-Bystrý patrí k zakladateľským osobnostiam slovenskej národnej hudby. Po štúdiu na gymnáziu v Banskej Bystrici a učiteľskej preparandii v Banskej Štiavnici pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach – v Piliši, Ostrej Lúke, Zvolenskej Slatine a v Padine v dnešnom Srbsku. Od roku 1907 sa jeho život a umelecké pôsobenie natrvalo spojili s Banskou Bystricou. V roku 1914 absolvoval skúšku na Hudobnej akadémii v Budapešti a od roku 1921 pôsobil ako pedagóg na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Popri pedagogickej práci bol organistom, dirigentom, zbormajstrom, korepetítorom a významne sa podieľal na rozvoji hudobného života mesta. Figuš-Bystrý patrí k prvej generácii slovenských skladateľov, ktorá si za jednu zo svojich hlavných úloh vytýčila vytvorenie svojbytného slovenského hudobného prejavu.
Za základ národnej hudby považoval slovenskú ľudovú pieseň, ktorú počas svojho učiteľského pôsobenia systematicky zbieral, zapisoval, upravoval a vydával. Vrcholom jeho zberateľskej činnosti sa stala rozsiahla zbierka 1000 slovenských ľudových piesní pre spev a klavír. Popri úpravách ľudovej tvorby sa skladateľsky venoval predovšetkým piesňovej, zborovej, klavírnej a komornej hudbe.
Medzi jeho významné diela patria piesňové cykly Sny, Po poliach a lúkach, Túžby či Mati moja!, ako aj viaceré diela zborovej a klavírnej tvorby. Významné postavenie v jeho tvorbe i v dejinách slovenskej národnej hudby má jeho kantáta Slovenská pieseň na báseň Pavla Országha Hviezdoslava (1913) a opera Detvan podľa básnickej predlohy Andreja Sládkoviča (1922 – 1926). Jej premiéra sa uskutočnila v roku 1928 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.
Figuš-Bystrý bol nielen tvorcom, ale aj aktívnym organizátorom slovenského hudobného života. V Banskej Bystrici oživil činnosť spevokolu Evanjelického spolku, pôsobil ako dirigent, klavirista a organizoval hudobné podujatia. V roku 1919 sa stal zakladajúcim členom Spolku slovenských umelcov a od roku 1925 jeho predsedom. Patril zároveň k prvým slovenským autorom, ktorí sa nechali zastupovať kolektívnou organizáciou práv. Svojou všestrannou činnosťou tak vytváral podmienky pre rozvoj profesionálneho i amatérskeho hudobného života a zároveň pomáhal formovať povedomie o osobitosti slovenskej hudobnej kultúry.
Slovenský ochranný zväz autorský mu udeľuje in memoriam Zápis do Zlatej knihy SOZA za zakladateľský prínos k rozvoju slovenskej národnej hudby a za celoživotné dielo, ktorým položil základy jej modernej podoby.
(10. júna 1944, Žakarovce – 31. marca 2021, Košice)
Hudobný skladateľ a pedagóg Jozef Podprocký patrí k výrazným osobnostiam slovenskej hudobnej kultúry druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia. Celý svoj profesionálny život bol spätý s východným Slovenskom. Po absolvovaní Konzervatória v Košiciach, kde študoval klavír u Ireny Koreňovej a kompozíciu u Juraja Hatríka, pokračoval v štúdiu skladby na VŠMU v Bratislave u Jána Cikkera a Alexandra Moyzesa. Od roku 1969 až do roku 2013 pôsobil pedagogicky na Konzervatóriu v Košiciach, kde vyučoval hudobnoteoretické predmety a kompozíciu.
Za 44 rokov vychoval množstvo výrazných osobností slovenskej hudby, medzi nimi Petra Breinera, Iris Szeghy, Norberta Bodnára, Janu Kmiťovú, Ivana Buffu či Petra Duchnického. V rokoch 1986 – 1988 bol aj riaditeľom Štátnej filharmónie Košice.
Podprockého kompozičné dielo je rozsiahle a žánrovo pestré. Je autorom štyroch symfónií, piatich koncertov pre sólové nástroje a orchester, šiestich sláčikových kvartet, množstva komorných, vokálnych a zborových skladieb i sakrálnych diel. Jeho hudobný jazyk vyrastal zo slovenskej kompozičnej tradície a folklórnych inšpirácií, ktoré tvorivo prepájal s podnetmi európskej hudobnej moderny. Osobitné miesto v jeho tvorbe zaujíma séria sláčikových kvartet, ale aj orchestrálne diela ako Symfónia č. 2 „Ecce homo“ či Symfónia č. 3 „Hommage à Jozef Grešák“. Výraznou súčasťou jeho umeleckého odkazu bol vzťah k hudobným tradíciám východného Slovenska. Podprocký systematicky spracúval folklórny materiál regiónu a dlhé roky sa venoval aj objavovaniu a oživovaniu historickej hudby. Rekonštruoval, transkriboval a aranžoval diela zachované v historických archívoch, medzi nimi aj úpravy skladieb podľa zápisov v levočskom Pestrom zborníku zo 17. storočia. Svojou činnosťou tak významne prispel nielen k rozvoju súčasnej slovenskej hudby, ale aj k uchovávaniu a znovuobjavovaniu jej historického dedičstva.
Za svoju tvorbu a celoživotné pôsobenie získal množstvo významných ocenení. V roku 1978 mu bola udelená Cena Jána Levoslava Bellu za Sláčikové kvarteto č. 2, neskôr Cena Nadácie Hemerkovcov, Cena kritiky Slovenskej muzikologickej asociácie či Cena mesta Košice. Jozef Podprocký zanechal výraznú stopu v slovenskej hudbe nielen ako skladateľ, ale aj ako pedagóg, organizátor hudobného života a znalec hudobnej histórie. Jeho osobitosť spočíva v schopnosti prepájať moderné kompozičné myslenie s domácimi hudobnými tradíciami a silným vzťahom k východoslovenskému regiónu.
Slovenský ochranný zväz autorský mu udeľuje in memoriam Zápis do Zlatej knihy SOZA za celoživotný prínos k rozvoju slovenskej umeleckej hudby, významnú pedagogickú činnosť a podiel na zachovávaní hudobného dedičstva.
FOTO:Ali Brezovský – Natália Hlavičková (Nágelová)Miroslav Dudík – Pavol KulkovskýViliam Figuš-Bystrý – archív SOZAJozef Podprocký – archív rodiny Podprockej
2024 Daniel Hevier, Stanislav Hochel
2023 Ikov Kopáčik, Janko Lehotský
2022 Štefan Molota
2021 Ladislav Burlas
2020 Milan Novák
2019 Pavol Hammel
2018 Vladimír Bokes
2017 Marika Gombitová
2016 Igor Bázlik
2015 Vladimír Godár
2014 Kamil Peteraj
2013 Boris Filan
2012 Miroslav Žbirka
2011 Gabriel Jonáš
2010 Juraj Hatrík
2009 Milan Dubovský
2008 Milan Lasica
2007 Peter Lipa
2006 Ondrej Demo
2005 Miroslav Bázlik
2004 Anton Petrík
2003 Marián Varga
2002 Tomáš Janovic
2001 Július Kowalski
2000 Ilja Zeljenka
1999 Roman Berger
1998 Pavol Zelenay
1997 Ivan Hrušovský
1996 Karol Elbert
2024 Pavol Braxatoris, Peter Hanzely
2023 Ladislav Holoubek, Vašo Patejdl
2022 Jozef Malovec, Braňo Hronec
2021 Viola Muránska, Andrej Lieskovský
2020 Dušan Húščava, Jozef Kresánek
2019 Tibor Frešo, Peter Dudák
2018 Frico Kafenda, Marek Brezovský
2017 Ján Zimmer, Ivan Dubecký
2016 Marián Kochanský, Dušan Martinček
2015 Mikuláš Schneider Trnavský, Peter Kliment
2014 Tadeáš Salva, Ján Berky Mrenica st.
2013 Alexander Albrecht, Štefan Németh-Šamorínsky
2012 Vít Ilek, Ivan Parík
2011 Ivan Hrušovský, Ján Siváček
2010 Jozef Grešák, Boris Droppa
2009 Jozef Sixta, Ján Melkovič
2008 Bohumil Trnečka, Juraj Beneš
2007 Jozef Urban, Juraj Pospíšil
2006 Vieroslav Matušík, Ilja Zeljenka
2005 Dezider Kardoš, Pavol Tonkovič
2004 Ladislav Gerhardt, Ľudovít Rajter
2003 Tibor Andrašovan, Ján Cikker
2002 Alexander Moyzes
2001 Otto Ferenczy
2000 Jaroslav Filip
1999 Svetozár Stračina
1998 Karol Pádivý
1997 Dežo Ursiny
1996 Gejza Dusík, Eugen Suchoň
Pripravilo: PR oddelenie SOZA
Zomrel vo veku 65 rokov.
Lina Mayer vydala skladbu „Speechless“
CISAC v Paríži obhajoval práva autorov pri príležitosti svojej storočnice.
Vo veku 74 rokov zomrel slovenský hudobník, skladateľ, aranžér a dirigent.
